Porucha učenia je termín označujúci skupinu problémov, ktoré sa prejavujú pri osvojovaní a používaní reči, čítania, písania a matematiky. Tieto poruchy sú sprevádzané radou ďalších problémov, ktoré môžeme označiť ako sprievodné znaky. V bežnom živote a v priebehu vyučovania si ich však rodičia a učitelia nemusia uvedomovať a považujú dieťa za nepozorné či lenivé. Dieťa trpí pocitom menejcennosti, nepochopením, má problémy v nadväzovaní sociálnych kontaktov.

Na základe pedagogicko-psychologického vyšetrenia, môže psychológ a špeciálny pedagóg zistiť prítomnosť niektorej špecifickej poruchy učenia, či ich kombináciu.

Medzi najčastejšie sa vyskytujúce poruchy patria:

Dyslexia - je porucha, ktorá postihuje základné znaky čitateľského výkonu a to rýchlosť, správnosť, techniku čítania a porozumenia čítanému textu. Dyslexia zasahuje celú osobnosť dieťaťa, nejde o izolovanú poruchu. Vytvára sa u neho nechuť k čítaniu, niekedy aj k vzdelávaniu ako takému.

Medzi prejavy dyslexie zaraďujeme:

  • ťažkosti v poznávaní jednotlivých písmen,
  • zámeny tvarovo podobných písmen (b/d,m/n,e/a a pod.),
  • zámeny zvukovo podobných hlások (t/d, č/c, š/s,s/z a pod.),
  • zámeny nepodobných hlások,
  • vynechávanie a vsúvanie písmen, slabík do slov,
  • prešmykovanie slabík (lokomotíva – kolomotíva),
  • sémantické zámeny (napr. stôl prečíta ako stolička),
  • problémy v dodržiavaní interpunkčných znamienok - nerešpektovanie čiarok, bodiek, otáznikov, monotónnosť čítania – problémy s intonáciou a melódiou vety,
  • nerozlišovanie dĺžky hlások v slove,
  • ťažkosti v spájaní hlások do slabík, ťažkosti v spájaní slabík do slov, ťažkosti v čítaní slov, v ktorých sa vyskytuje skupina spoluhlások,
  • tempo čítania je pomalé, dieťa písmená lúšti, hláskuje, neprimerane dlho slabikuje alebo naopak číta zbrklo a slová si domýšľa,
  • nesprávna technika čítania - dvojité čítanie (dieťa si číta slovo potichu po hláskach, slabikách a potom ho prečíta ešte raz nahlas). V takomto prípade je nutné dieťa čo najrýchlejšie naviesť na správnu techniku- hlasné slabikovanie,
  • veku neprimeraná technika čítania (pr. neplynulé slabikovanie na konci druhého ročníka),
  • problémy s orientáciou v texte,
  • nesprávne hospodárenie s dychom,
  • problémy s porozumením a reprodukciou textu (Zelinková, 2003, Jucovičová, Žáčková, 2008. Lacíková, 2008).

Dysgrafia postihuje grafickú stránku písomného prejavu, tj. čitateľnosť, úpravu. Prejavuje sa v nasledujúcich oblastiach:

  • ťažkosti so zapamätaním, napodobnením a nedodržiavaním tvarov písmen, pomalé vybavovanie písmen, ktoré pretrváva aj vo vyšších ročníkoch,
  • ťažkosti s prevodom tlačených písmen na písané,
  • písmo je príliš veľké, malé, často ťažko čitateľné, neupravené, kŕčovité,
  • časté je nesprávne držanie písacej potreby – neuvoľnená, nesprávna poloha prstov, silný prítlak,
  • ťažkosti sú s udržaním písma na riadku, s dodržaním veľkosti písmen, zachovaním smeru písania a správneho sklonu,
  • problémy s dodržovaním správneho rozostupu medzi jednotlivými písmenami, slovami, chyby v stanovení hraníc slov,
  • neprimerane pomalé tempo písania, pri časovom tlaku sa kvalita písma výrazne zhoršuje,
  • časté škrtanie, prepisovanie písmen, zvýšená chybovosť pri písaní,
  • zámeny tvarovo podobných písmen (m/n,o/a,r/z,l/k/h,j/p) a číslic (7/4,6/9),
  • neovládanie analýzy a syntézy slova – prehadzovanie písmen v slove, vynechávanie, pridávanie iných písmen,
  • písanie vyžaduje neúmerné množstvo energie, vytrvalosti a čas(Zelinková, 2003).

Dysortografia postihuje pravopis. Prejavuje sa zvýšeným počtom špecifických dysortografických chýb a okrem toho problémami pri osvojovaní gramatického učiva a aplikácií gramatických javov.

Medzi prejavy dysortografie patria:

1.     Špecifické dysortografické chyby:

  • ťažkosti v rozlišovaní krátkych a dlhých samohlások,
  • nedodržiavanie diakritických a interpunkčných znamienok (bodky, čiarky, dĺžne, mäkčene) alebo ich nesprávne umiestnenie,
  • ťažkosti v rozlišovaní mäkkých a tvrdých slabík (dy-di,ty-ti,ny-ni),
  • zámeny zvukovo podobných hlások – znelých a neznelých, sykavkových hlások (š-č-ž/s-c-z), aj v súvislosti s nesprávnou výslovnosťou,
  • výmena, pridávanie, vynechávanie, písmen alebo slabík, slov,
  • prešmykovanie slabík (kolo-loko),
  • nedodržiavanie hraníc slov vo vete (písanie slov dohromady, písanie slov spolu s predložkami, zvratnými zámenami, nelogické rozdelenie slov).

2.     Pravopisné chyby – často sa stáva, že dieťa gramatické pravidlá ovláda pri ústnom zdôvodňovaní pravopisu no napriek tomu sa dopustí chýb v písomnom prejave. Je to v dôsledku neschopnosti pohotovej aplikácie pri písaní (Zelinková, 2003, Hlinková, Jánošíková, 2008).

Dyskalkúlia je porucha matematických schopností, ktorá postihuje manipuláciu s číslami, číselné operácie, matematické predstavy, geometriu. Podľa charakteru ťažkostí môžeme rozlišovať nasledujúce typy dyskalkúlie:

Praktognostická dyskalkúlia - dieťa má ťažkosti s praktickou manipuláciou s predmetmi a s poznávaním tvarov, počtov predmetov. Nechápe význam čísla, zmysel počtových operácií. Nedokáže vytvoriť skupinu predmetov o danom počte prvkov, porovnávať počet, odhadovať a pod. V geometrii nevie zoradiť predmety podľa veľkosti (dĺžky), nerozlišuje geometrické tvary.

Verbálna dyskalkúlia - porucha pri označovaní počtu predmetov, používaní znakov operácií, problémy v pochopení a vymenovaní číselného radu. Dieťa nerozumie zdanlivo jasným pojmom matematického slovníka - pred, za, hneď pred, hneď za, všetci, nikto, každý... K typickým prejavom patrí neistota pri vymenovávaní číselného radu – vzostupne, zostupne, po jednej, po násobkoch. Má problém s určovaním jednotiek, desiatok, stoviek.

Lexická dyskalkúlia - predstavuje neschopnosť čítať matematické symboly (číslice, čísla, operačné znaky). Pri ťažšej forme dieťa nie je schopné prečítať izolované číslice alebo jednoduché operačné znaky (). Pri ľahšej forme má ťažkosti s čítaním viacmiestnych čísel, odmocniny, desatinných čísel, rímskych čísel a pod. Dieťa môže čítať „opačne“ (12 namiesto 21), zamieňať desiatky a jednotky, tvarovo zamieňať číslice (9/6, 1/7).

Grafická dyskalkúlia - neschopnosť písať matematické znaky. Dieťa má ťažkosti zapisovať číslice podľa diktátu, zapisovať viacciferné čísla, operačné znaky, príklady a výsledky, má problémy pri zapisovaní do presne vymedzených plôch (písomné sčítanie, odčítanie, násobenie, delenie). Dieťa má problémy s narysovaním jednoduchých geometrických obrazcov.

Operacionálna dyskalkúlia - narušená schopnosť uskutočňovať matematické operácie: sčítanie, odčítanie, násobenie, delenie,... Deti s operacionálnou dyskalkúliou často nechápu podstatu násobenia, majú problém s osvojením násobilky, pomáhajú si počítaním na prstoch. Veľké ťažkosti im robí uplatňovanie presných pracovných postupov, algoritmov (sčítanie viacmiestnych čísel, písomné delenie, zlomky, číselné výrazy s viacerými operáciami a pod.). Narušená je sekvenčná pamäť (schopnosť zapamätať si poradie operácií vhodných na riešenie úloh).

Ideognostická dyskalkúlia – porucha v chápaní matematických pojmov a vzťahov medzi nimi, v chápaní súvislostí, závislostí. (pr. Dieťa vie, že 9 sa číta ako „deväť“, vie prečítať číslo, ale nerozumie pojmu – nevie, že 9 je o jednu menej ako 10 alebo 3×3 alebo polovica z 18. Dieťa má problémy pri riešení slovných úloh – nedokáže pochopiť a previesť slovne vyjadrené vzťahy medzi množstvom do podoby zodpovedajúcej počtovej operácie v 

  

Použitá literatúra:

BLAŽKOVÁ, R.,MATOUŠKOVÁ, K., VAŇUROVÁ, M.,BLAŽEK, M.: Poruchy učení v matematice a možnosti jejich nápravy

ZELINKOVÁ, O.: Poruchy učení. Praha: Portál, 2003

KOLEKTÍV AUTOROV: Vzdelávanie detí s poruchami učenia a pozornosti. Editorky:

Labudová, Štihová. Bratislava: RAABE , 2008

JUCOVIČOVÁ, D., ŽÁČKOVÁ, H.: Reedukace specifických poruch učení u dětí. Praha: Portál, 2008